Gurmáni na cestách – Izrael

Keď počujete slovo IZRAEL, čo vás ako prvé napadne? Predtým, než som Izrael navštívila, veľa som o tejto krajine nevedela, priznám sa. Takto vzniká veľa predsudkov a áno, mala som ich aj ja. Počula som v správach o konfliktoch medzi Izraelčanmi a Palestíncami, vedela som, že v Izraeli žije veľa Židov a že táto krajina je realatívne mladá. A taktiež som počula, že sa tam dá letieť za lacné peniaze a že majú humus a falafel. Bodka.

Gurmáni na cestách –  Izrael

Žalostne málo a o to viac som rada, že som Izrael napokon navštívila. Keď som po týždni a roadtripe od juhu po sever a späť odlietala domov, mala som dobrý pocit, že som sa veľa naučila a veľa spoznala.

Táto moja mini “reportáž” nebude pojednávať o kultúrnych konfliktoch v krajine, nebude rozoberať aktuálnu politickú situáciu a nebude sa ani snažiť napodobniť turistického sprievodcu. Bude to však úprimná a snáď aj užitočná výpoveď o tom, aké dojmy vo mne táto krajina zanechala a vo veľkej miere sa budem venovať – ako ináč – gastronómii a gurmandstvu.

Gurmandstvo je typicky ľudská schopnosť vyberať si potravu, ktorá lahodí našej chuti.

Brillat-Savarin, Fyziológia chuti, Tatran, 1987

Zmes kultúr, náboženstiev, farieb, vôní a chutí

Nadpis tejto kapitoly veľmi stručne popisuje Izrael – svätú zem tak, ako som ho vnímala ja. Keď sa niekam vyberiem na dovolenku, je pre mňa dôležité zažiť čo najviac lokálneho. Zažiť nejaké lokálne sviatky a oslavy, ochutnať lokálne jedlo, dať si lokálnu kávu a nejaký lokálny nápoj, stretnúť a rozprávať sa s domácimi ľuďmi a samozrejme, navštíviť aj prírodné a historické pamiatky. Okrem zážitku z lokálneho sviatku som v Izraeli zažila všetko ostatné.

Prešli sme púšťou, aj zelenou krajinou, „opáčili“ sme tri rôzne moria, boli sme na najnižšom mieste na zemeguli (-400 metrov pod hladinou Stredozemného mora), zažili sme aj výhľad z výšky. Nášmu oku neunikol aspoň krátky pohľad na život v malom mestečku, ale aj vo veľkomeste.

Juh, Eliat a okolie.

Naša cesta začína v letovisku Eilat. Moderné mesto s množstvom rezortov a hotelov, ako keby vybudované na privítanie turistov, ktorí – ak nechcú – nemusia pokračovať ďalej na sever krajiny. Bola by to však škoda. Minimálne treba vidieť národný park Red Canyon asi pol hodinu cesty od Eilatu a potom part Timna. Obe pripomínajú svojim zjavom prírodné úkazy, ktoré možno vidieť aj v iných kútoch sveta, napr.v USA v Antelope Canyone alebo v Monument Valley či Arches. Len tu to je rýchlo a šikovne dostupné, koncentrované a určite nie menej pekné.

gurmáni na cestách gurmáni na cestáchgurmáni na cestách

V Eilate sa dá vidieť krásny koralový park na pobreží Červeného mora, kúsok nad mestom sa dá pozorovať rôzne vtáctvo v ornitologickom centre a smerom na sever od mesta diaľnicu lemujú ďatlové sady, kde dorastajú svetoznáme Medjoolske ďatle. Typciké pre ne je, že sú väčšie ako iné ďatle. Aj keď je to možno u nás menej bežné, najlepšei asi chutia len tak, na „maškrtenie“, majú však rôzne využitie pri nepečených či pečených dezertov. Spomeniem spomedzi všetkých aspoň jeden koláčik – arabský mamul. Moja kamarátka Zuzka, o ktorej ešte napíšem viac, pripravuje tieto ďatlové koláčiky na Veľkú noc.

gurmáni na cestách
Medjoolske ďatle

Mŕtve more

Navštíviť Izrael a nenavštíviť Mŕtve more? To by bola škoda. Keď pokračujete od Eilatu na sever pozdĺž hranice s Jordánskom, skôr či neskôr dorazíte k mŕtvemu moru.Najprv budete míňať akoby bazény alebo nádrže s vodou Mŕtveho mora. Na týchto miestach si najlepšie všimnete, ako more postupne ubúda. V tejto oblasti sa ťaží soľ z Mŕtveho mora a používa sa na lekárske a kozmetické účely. Sídli tu aj známa kozmetická spoločnosť, ktorá predáva luxusnú kozmetiku so soľou Mŕtveho mora. Aj keď sa sem dá ísť na exkurziu, nás skôr zaujímalo samotné more a zážitok „nadnášania“, o ktorom sme toľko čítali.

Krátko po obede sme dorazili do rezortného mini mestečka Ein Gedi, kde nás už čakala naša exkluzívna sprievodkyňa Zuzka. Skôr než začnem písať viac o našich zážitkoch, vrátim sa pár mesiacov späť. Keď sme vydali našu knižku receptov, napísala nám jedna naša Facebooková fanynka Zuzka, že by si chcela našu knihu kúpiť. Ale, že žije v Izraeli. Ponúkli sme jej, že knihu jej kľudne pošleme aj na koniec sveta, napokon sme sa však dohodli na osobnej odovzdávke, keďže Zuzka sa chystala v decembri do Bratislavy kvôli nejakým vybavovačkám.

Priznám sa, najprv som si nemyslela, že sa vôbec stretneme, ale mýlila som sa. Zuzka mi napísala a stretli sme sa na kávu. Prišla aj s dcérou, objednali sme si kávu, sadli sme si a začali sme sa rozprávať. Videli me sa prvýkrát, ale ústa sa nám nezastavili a rozprávali sme sa ako staré známe. Takmer som jej zabudla odovzdať knihu 😊. Zuzka mi medzi rečou spomenula, že je turistickou sprievodkyňou a po Izraeli sprevádza turistov. Môj spontánny nápad, že by sme sa s mužom niekedy mohli vybrať do Izraela, potreboval len pár mesiacov na to, aby sa stal skutočnosťou.

Keď tento náš spoločný začiatok skrátim, cez správy sme sa potom so Zuzkou dohodli a zladili a naplánovali si tento týždenný výlet do Izraela. Zuzka nás počas neho prevádzala tri dni a celý výlet nám neskutočne obohatila.

Vďaka tejto osôbke, s ktorou som dodnes vo veľmi úzkom kontakte, sme videli miesta, kam by sme sa sami asi nikdy nevybrali, ochutnali dobroty, o ktorých by sme nevedeli, že sa ich oplatí ochutnať a dozvedeli sa súvislosti, ktoré vám vie podať iba niekto, kto v danej krajine dlho žije a je tam doma.

Späť ale k Mŕtvemu moru. Hneď ako sme sa v hoteli ubytovali, išli sme sa najesť. Mali sme chuť na niečo ľahké, aby sme ešte dali šancu plávaniu v mori.

V hotelovej reštaurácii sme si na odporúčanie Zuzky objednali šalát tabouleh. Dominantou šalátu je petržlenová vňať. Veľa petržlenovej vňate, ktorú nasekáte, pridáte nasekanú mätu…a vlastne celý postup a všetky ingrediencie nájdete v recepte. Tento šalát si od návratu z Izraela robievame doma pravidelne. Vitamínová bomba z dostupných zdrojov, ktorá chutí aj dospelým, aj deťom. Určite ho niekedy vyskúšajte.

gurmáni na cestách

Chcete recept na šalát tabouleh? Čítajte ďalej.

Tabouleh – petržlenový šalát

Na šalát tabouleh potrebujeme:

  • 3 viazaničky petržlenovej vňate
  • 1 viazaničku mäty
  • 1 veľkú šalátovú uhorku
  • 2 väčšie rajčiny
  • 1 cibuľu šalotku alebo dve mladé cibuľky
  • Pol šálky bulguru
  • šťavu z polovice citróna
  • 2-3 PL olivového oleja
  • soľ
  • 1-2 ČL korenia baharat (nemusí byť, ale do šalátu sa výborne hodí, recept na korenie nájdete nižšie v texte

Vňať z petržlena, mätu, cibuľu nakrájame na drobno. Rajčinu a ošúpanú uhorku nakrájame na malé kocky. Bulgur si pripravíme podľa návodu.Všetko spolu dobre premiešame, dochutíme citrónovou šťavou, soľou, olivovým olejom a korením baharat.

Podávame napríklad ku grilovanému mäsu, ako predjedlo alebo k pečeným zemiakom.

Ideme sa kúpať a nasoliť

Po ľahkom jedle sme sa prezliekli do županov a takto sme sa prešli k moru, resp.jednému veľkému jazeru, na druhej strane ktorého na nás „žmurkalo“ Jordánsko. Voda mala asi 20 stupňov, vzduch o čosi viac. Zuzke sme dali foťák a nadirigovali ju, aby tento historický moment zachytila. Mŕtve more má okolo 34 % soli – je najslanším vodným zdrojom na planéte. Kvôli vysokému obsahu soli sa do tejto vody nedá ponoriť. A viac menej sa v nej nedá ani plávať. Ľahnete si a ležíte, ponoríte ruky, vybehnú vám hore nohy…Vo vode sme boli 15 minút, potom sa odporúča vyjsť von, osprchovať sa a najmä sa dobre napiť.

gurmáni na cestách

Prekvapenie v Jericho

Na druhý deň sme pokračovali ďalej na sever. Zuzka nás zaviedla na dve miesta, kam by sme sa sami asi nevybrali a ani nedostali. Šli sme cez cestnú kontrolu, ktorá vyzerala ako kedysi hraničný priechod, kde sme museli spomaliť a na check pointe boli ozbrojení vojaci.

To sme vlastne prešli z izraelskej časti do palestínskej. Izrael sa totižto dá rozdeliť na izraelskú časť, kde žijú Židia, Araby, Kresťania. Ďalej je to okupované územie, kde žijú rovnako Židia, Araby a Kresťania, ale okupované územie – ktoré poznáme ako Palestínu a tá podľa medzinárodného práva oficiálne nepatrí Izraelu. A tretia časť sú územia pod palestínskou samosprávou, kam nesmú vstúpiť Židia.

Šli sme na miesto, kde bol pokrstený Ježiš – Qasr el Yahud – nachádzajúce sa na izraelskej časti rieky Jordán. Na tomto mieste sa aj dnes nechávaj pokrstiť ľudia, sami sme boli svedkami krstov, ktoré tam prevádzal pravoslávny duchovný. Na druhej strane rieky, v Jordánsku, sa konala podobná procesia. Bežne sa na tomto mieste dá vstúpiť do rieky Jordán, v čase našej návštevy však bola hladina rieky privysoká a tým pádom vstup nedovolený.

Keďže sa pomaly blížil čas obeda a Smoloví neradno byť hladní, hovoríme Zuzke, aby nás zaviedla niekam na obed. Chceli sme nevyhnutne ochutnať nejak domácu špecialitu.

Tak sme išli do Jericha. Jericho je najstaršie mesto na svete. Pri vstupe doň vás však napadne čokoľvek, len nie to, že toto je prvé mesto vôbec. Popri ceste obhorené pneumatiky, betónové zátarasy, nápisy v arabčine, proste nebudem sa hrať na diplomata, zrazu som sa cítila trochu nepríjemne. Nevedela som, čo mám od tohto mesta čakať, najmä keď som videla veľkú červenú tabuľu, kde bolo aj po anglicky napísané, že vstup Židom zakázaný a hrozí nebezpečenstvo straty života…

Stále som si ale hovorila, máme pri sebe Zuzku, tá vie, prečo nás sem ťahá.

Najlepšia reštaurácia v najstaršom meste na svete

V meste sme zaparkovali na ceste lemovanej odpadkami pred reštauráciou Lemoneh, ktorú zdobil ako logo veľký citrón. Za zeleným plotom sa rozprestieralo vonkajšie sedenie, nad hlavami prírodný slnečník z viniča, na boku dvora kamenná pec na drevo a samozrejme, reštaurácia so sedením vo vnútri. Ako hostia len my a ešte jeden pár.

Stále som bola trochu obozretná, plná napätia a očakávania, čo z tohto bude.

So Zuzkou sme si išli odskočiť a keď sme sa vracali popri tej kamennej peci späť k stolu, usmieval sa na nás kuchár, ktorý práve sádzal do pece ploché arabské chleby zvané tabún. Tak som sa ho spýtala, či si ho môžem odfotiť, že áno, tak, že ďakujem a fotila som. Dôvtipný kuchár vycítil môj záujem o jeho robotu, tak ma zavolal k sebe a dovolil mi spolu s ním upiecť jeden chlieb. Strašne som sa tešila, lebo presne takto som si predstavovala moju gurmánsku cestu. Kebyže vedel aspoň trochu anglicky, tak ho ukecám ešte aj o recept. Neukecala, ale na nete je receptov veľa. Už som ich aj poskúšala, ale poviem otvorene, pokiaľ nemáte pec na drevo, nikdy nebude chlebík chutiť tak, ako v Jericho 😊.

Keď sme zasadli za stôl, Zuzka plynulou arabčinou nadiktovala čašníkovi, čo majú priniesť, lebo my sme si aj tak nevedeli vybrať. A o chvíľu začali nosiť. V malých mištičkách nám na stole pristál humus, olivový olej, nejaké miešané korenie zelenej farby, kvasená miešaná zelenina, teraz nám už známy šalát tabouleh, biely krémový syr a tahini. K tomu priniesol „môj kámoš pekár chleba“ čerstvo upečené chleby tabún a dal nám inštrukcie ako ho jesť. Proste si odtrhneš kus chleba, dobre ho namočíš do olivového oleja a potom ho dobre namočíš do toho miešaného zeleného korenia, ktoré sa volá Zatar, a zješ. Olejom ani korením nešetril, až som sa zľakla, ako to vôbec bude chutiť a už som plánovala, ako sa diplomaticky zatvárim, keď mi to chutiť nebude. Diplomacia nebola potrebná 😊. Chutilo to úžasne. Tak sme namáčali, chutnali, natierali a bruchá sa nám plnili. Neuvedomujúc si, že to bolo len predjedlo!

gurmáni na cestách

Hlavné jedlo sa blíži

Zrazu prišli čašníci a doniesli nám veľké taniere plné jedla. Už len keď píšem, sa mi zas zbiehajú slinky v ústach. Jedlo sa volalo Mousakhan a je to ten tenký arabský chlieb, na ktorom je skaramelizovná dusená červená cibuľa s voňavým korením a na nej je grilované, resp.pečené kura s korením sumac. Celé to je ešte posypané opraženými kúskami mandlí. Tak a teraz si predstavte, že už máte celkom plné brucho z predjedla a oni vám pred vás položia polku kuraťa na chlebe s cibuľou a celé to tak dobre rozvoniava, že človek pozrie na muža a očami mu povie, „táto, povolíme si kalhoty, přece to tady nenecháme“.  Celú túto kajnšmentke sme zapíjali čerstvou mätovou citronádou.

gurmáni na cestách gurmáni na cestách

 

Na tomto mieste máme pre vás ďalší recept, dokonca dva, ktoré stoja za vyskúšanie. Čítajte ďalej.

Mousakhan

Na 4 porcie potrebujeme:

  • 1 pečené kura, ktoré sme pred pečením bohato potreli korením Sumac (dostanete kúpiť v obchodoch s orientálnymi potravinami)
  • asi kilo červenej cibule
  • Asi 3 PL olivového oleja
  • soľ
  • čierne korenie
  • na špičku lyžičky mletého kardamomu
  • na špičku lyžičky mletej škorice
  • za hrsť nasekaných na sucho opražených mandlí
  • 4 kúsky chleba pita alebo naan

 

Postup:

Najprv si upečieme kura. Poumývame ho, osušíme, nasolíme a pred pečením ho bohato potrieme korením Sumac.

Potom si nakrájame kilo červenej cibule (ak nemáte červenú, nevadí, môže byť aj biela alebo žltá), na olivovom oleji ju veľmi pomaly (asi pol hodinu) za občasného miešania opekáme. Na záver ju zmiešame s kardamomom a mletou škoricou, jemne osolíme a okoreníme.

Upečené kura rozporcujeme buď na 4 celé kúsky alebo ho natrháme na “franforce”. Chlieb pita, naan alebo tabun trochu ohrejeme, na povrch nanesieme veľkoryso udusenú cibuľu, na ňu uložíme mäso a celé to posypeme opraženými mandľami. A potom sa už len pustíme do vychutnávania.

Celá táto dobrota sa veľmi príjemne zapíja napríklad citrónovo mätovou limonádou. Tú si pripravíme tak, že zmiešame šťavu z dvoch citrónov a hrsť mätových lístkov, rozmixujeme ich ponorným mixérom a zalejeme vodou alebo pol na pol vodou a sódou. Dochutíme medom alebo trstinovým cukrom.

Ľudia, tak ako ma Jericho pri vstupe zaskočilo, tak som si povedala, že na toto miesto sa oplatilo prísť. Jedlo vynikajúce, čašníci úžasne milí a pohostinní, pretože ako sme pri platení zistili, všetky tie predjedlá a chleby a potom ešte aj voňavá arabská káva s kardamomom a vanilková zmrzlina bolo pozornosť podniku….neskutočné, lebo takúto pohostinnosť sme tu nezažili poslednýkrát.

Do popuku najedení sme sa teda pobrali ďalej. Čakal na nás Jeruzalem, kde sme plánovali ostať dva-tri dni a všetko si pozrieť, ochutnať nové jedlá a počvať Zuzkin pútavý výklad. Už teraz nás však Izrael úplne uchvátil. A nielen dobrým jedlom.

Jeruzalem

Pri príjazde do Jeruzalema, zmesi kultúr, náboženstiev, farieb, jedál, rečí a čojaviem čoho ešte sme s úžasom pozorovali tradičných beduínov, ktorí žijú v podmienkach ako v minulom storočí, niekde v kopcoch a chovajú ovce, kozy, prípadne sa vozia na ťavách kde-tu.

Mesto Jeruzalem vám popisovať nebudem. To by bol tento text asi 10krát tak dlhý. Poviem len stručne, že vám odporúčam všetkými desiatimi ho navštíviť, pochodiť krížom krážom a nasať čo najviac z jeho atmosféry a ochutnať čo najviac z jeho chutí.

Naša Zuzka, ktorá je doma v dedinke pri Jeruzaleme, nás za krátky čas povodila po všetkých podstatných miestach a úžasne nám vysvetlila kultúrno-náboženské súvislosti. Zuzka má úžasný rozprávačský dar, ak niekto nečítal Bibliu, z jej výkladu ju dostane stručne predstavenú za pár dní, no a tí, ktorí ju čítali, zažijú biblické míľniky “live” priamo na mieste, kde sa mali kedysi odohrať.

Navštívili sme Getsemanskú záhradu, z Olivovej hory sme mali výhľad na celé mesto aj s jeho typickou zlatou kupolou Al Aksy, prešli sme časť krížovej cesty Ježiša, dotkli sme sa miesta, kde bol ukrižovaný, sňatý z kríža a pochovaný, prechádzali sme sa po centre starého mesta za hradbami, dotkli sme sa múru nárekov a v tichosti pozorovali modliacich sa ordotoxných Židov, navštívili sme hlavnú židovskú synagógu,….

Na chvíľu sa pristavím pri lokálnom trhovisku, keďže som chcel písať najmä o gurmánskych zážitkoch. Hneď ráno sme zaparkovali na začiatku bazáru, kde sme si kúpili čerstvo vytlačený džús z granátového jablka. Opäť sme sa stretli s veľkou pohostinnosťou a milými ľuďmi. Mala som chvíľu pocit, že Zuzku všetci v Jeruzaleme poznajú, lebo sa na ňu usmievali, zdravili ju a kývali jej, kade sme chodili.

V bazáre nás Zuzka zaviedla do cukrárne, že nás pozýva na lokálne zákusky. Keby som ich mala zhrnúť jedným slovom, asi by som povedala – presladené. Ale treba dodať, že každý kúsok, ktorý sme jedli, bol ručne vyrobený a krásny. Ak ste boli niekedy v Turecku alebo na severe Afriky, podobné koláčiky ste určite jedli, dokonca možno aj v Grécku. Veľa cukru, v podobe cukrového sirupu, ktorým je asi defaultne každý koláčik poliaty, ale aj veľa orieškov (najmä pistácií a mandlí), tvarohu, resp.sladkého syra, tahini, sezamu a pod. Moje odporúčanie, dobre tie zákusky zapíjajte čistou vodou, tak ich dokážete ochutnať a zjesť viac 😊.

gurmáni na cestách

Izrael a jeho vône

Naše ďalšie kroky cez bazár smerovali do obchodíku s korením. Chcela som nakúpiť lokálne korenie, aby som mohla doma vyvárať tie dobroty, čo sme tu ochutnali a zároveň som chcela priniesť domov rodine a kámošom nejaké suveníry. V malom obchodíku plnom korenia sa nám venoval úslužný bradatý ujo, ktorý na Zuzkine pokyny len vážil, nakladal, balil. A ako sme už nejeden raz zažili, vždy sme dostali niečo navyše. Vybrali sme si 10 sladkostí, šup ho, jedenásta k tomu ako pozornosť. Navážil mi 100 g korenia, šup ho, lyžica navyše ako pozornosť. Tu sme kúpili aj tie parádne medjoulské datle, ktoré som doma pojedala na raňajky s jogurtom a deťom som z nich vyrábala nepečené sladkosti.

Ak budete mať možnosť ísť do Izraela alebo natrafíte na tieto korenia v nejakom etno obchodíku, určite ich vyskúšajte. Je to úplne iná chuť na akú sme zvyknutí, ale veľmi príjemná a prekvapivo hodiaca sa k mäsu, šalátom aj chlebu.

Z bazáru na trh – lebo lokálnych trhov nikdy nie je dosť. Tento veľký jeruzalemský trh, plný stánkov s farebnou zeleninou, čerstvým ovocím, košatými zväzkami byliniek, voňavým a farebným korením, či mäsom, rybami, chlebom a pečivom, vrecami so sušeným ovocím až po hotové jedlá od výmyslu sveta. Tu sme sa rozhodli naobedovať sa. Vyriešili sme to lokálnym fastfoodom, ja som si dala jeruzalemskú zmes v chlebe (kura s pečienkou, cibuľou a zeleninou) a môj mužík si dal šavarmu – niečo ako kebab.

gurmáni na cestách

Potom sme oplieskali okolo 40 eur na sušené ovocie, ktorému sa nedalo odolať. Naše deti majú totižto veľkú spotrebu sušeného ovocia, tak sme sa rozhodli, že namiesto sladkostí prinesieme ovocie. Ani sa u nás neohrialo, čo vám budem hovoriť….

Najväčším prekvapením pre mňa bolo vidieť stánok, v ktorom robili trdelník….a keď som si ich fotila, nepekne na mňa zazreli, tak som sa radšej s nimi do reči ani nepúšťala.

Ak si chcete napiecť nejaké sladké dobroty pôvodom z Izraela, na našej stránke máme hneď dva. Jedným z nich je kysnutá babka s kakaom a škoricou a druhým sú židovské šišky sfenj bez vajec a masla.

šišky bez vajec
šišky bez vajec
škoricová babka
škoricová babka

Betlehem

“Keď raz navštíviš Betlehem, tvoje Vianoce budú navždy iné.” povedala Zuzka pri vstupe do Betlehema.

O našej návšteve Jeruzalema ešte poviem jednu dôležitú vec, Zuzka nás vzala do Betlehema. Keďže je Betlehem na palestínskom území, dostať sa doň dá len pri prechode špeciálnou kontrolou, opäť niečo ako veľmi dobre strážená hranica, kde vám skontrolujú doklady, prípadne aj auto. Tu totižto platí, že do miest pod palestínskou samosprávnou nesmú ísť Židia a Palestínci do izraelskej časti môžu ísť, ale musia mať špeciálne, zvyčajne na krátky čas obmedzené povolenie. My ako turisti sme ale problém nikde nemali.

V Betleheme sme išli pozrieť miesto, kde sa narodil Ježiš. Mali sme veľké šťastie, lebo vraj v hlavnej turistickej sezóne sa stojí v šóre aj 5 hodín, my sme mali všade prázdno a luxus minima ľudí. Po pamiatkach nasledovalo jedlo, akoináč. Zuzka nás vzala do nejakej malej reštaurácie, kde som ja už nejedela, keďže som sa napraskala na trhu, ale môj muž si dal falafel.

Keď sme sa cestou k autu zastavili v malom obchodíku, že ešte kúpime magnetku alebo nejaký suvenír, dedko, ktorý v ňom predával, nám ponúkol výbornú arabskú kávičku, ako keby mi do hlavy videl 😊)).

gurmáni na cestách

Arabskú kávičku si pripravíme tak, že 2 PL dobrej mletej kávy zalejeme asi 1.5 dcl vody a pomaly varíme. Keď ju dovaríme, necháme sadnúť kávovú usadeninu, kávu opatrne zlejeme do šálky, v ktorej ju budeme podávať a dochutíme ju štipkou mletého kardamomu a lyžičkou cukru.

Zuzka nás ešte previedla cez checkpoint, aby mala istotu, že sme bez problémov prešli späť do Jeruzalema a tu sme sa rozlúčili. Cez správy nás ešte sprevádzala virtuálne až do konca našej dovolenky, ale osobne sme sa rozdelili.

V Jeruzaleme sme ešte prespali, aby sme ráno (po zaplatení pokuty za parkovanie, lebo nevieme čítať arabsky ani hebrejsky a anglicky nebolo napísané) pokračovali od Jeruzalema smerom na sever k Stredozemnému moru.

Smer Nazareth

Tam sme navštívili historické mestečko Caesarea, kde mal kedysi Hadrián svoj palác. V archeologickom parku sme sa krásne poprechádzali na slnku a potom sme si v tieni dali obed. Zas to jedlo…mužík si dal shakshuku (tú som napr.ja riadne ani neochutnala, lebo rajčiny mám radšej čerstvé) a ja som to vyriešila šalátom a chlebom. Na Izraeli je úžasné, že ešte aj vo februári je všade kvalitná čerstvá zelenina. A je jej veľa a je základom takmer každého jedla. Na slnku dozreté rajčiny, uhorky, petržlen, mäta, papriky…a podobne to platí aj o ovocí.

gurmáni na cestách

Naše ďalšie miesto, kde sme „zakempovali“ bolo mestečko Nazareth. Miesto, odkiaľ pochádzajú Ježišovi rodičia a je v ňom kostol, kde archanjel Gabriel zvestoval Márii, že bude matkou syna Božieho.

Nazareth je arabské mestečko, vládne tu taký ten z telky známy arabský folklór, neporiadok, vytrubovanie áut, hlučná hudba, ale cítili sme sa tu dobre. Mali sme veľmi milého a pohostinného domáceho, u ktorého sme výbali v guest house, videli sme zas kus histórie a ochutnali veľa dobrých vecí. Na trhu kúpené čerstvé pomaranče a mandarinky, ktoré chutia akosi výrazne lepšie ako tie u nás kúpené, znovu sme si dali džús z granátových jabĺk a navštívili sme aj lokálnu cukráreň. Zasa som ľutovala rečovú bariéru, aj keď môj muž bol asi rád, lebo vedel, že kebyže sa s tým majiteľom cukrárne dohovorím, tak sa nepohneme z miesta a ja tam niečo určite napečiem. Alebo sa zaškolím.

gurmáni na cestách

Z Nazarethu sme sa na druhý deň vybrali ešte ku Galilejskému jazeru, kde sú opäť významné pútnicke miesta, po samotnom jazere prešiel Ježiš po vode, vedľa jazera je skala, na ktorej Ježiš ustanovil Petra prvým pápežom. Navštívili sme aj kostol, ktorý stojí na mieste, kde Ježiš rozmnožil chlieb a ryby a nakŕmil nimi tisíce. Aj nám sa ušlo, ako vidíte na fotke, v mestečku Tiberias som si vychutnala lokálnu špecialitu – Petrovu rybu. Ako takmer všade, aj tu sme boli pohostení nad naše očakávania – ešte predtým, než nám priniesli naše objednané jedlo, na stôl nanosili v malých mištičkách rôzne druhy čerstvej a kvasenej zeleniny, humus, rôzne nátierky alebo čerstvý syr labneh, do ktorého som sa tak zaľúbila, že si ho odvtedy doma vyrábam sama.

gurmáni na cestách

Ako posledný vám ponúkame recept na domáci čerstvý syr labneh, čítajte ďalej.

Domáci čerstvý syr Labneh

Potrebujeme:

  • 500 g bieleho plnotučného alebo smotanového jogurtu (min.3.5 % tuku)  – ideálne vyberte hustý jogurt bez zahusťovadiel
  • 500 g bieleho kozieho jogurtu
  • 1 čistú látkovú plienku alebo veľmi hustú gázu
  • 1 ČL soli
labneh
labneh

Postup:

Oba druhy jogurtu a soľ premiešame a dáme ich do látkovej plienky (dajte pozor, aby nebola vypraná vo voňavom prášku alebo aviváži). Urobíme batôžtek a plienku s jogurtami zavesíme nad väčšiu misu, aby z nej mohla odkvapkávať srvátka.

Jogurt takto necháme visieť minimálne 24, kľudne aj trochu viac hodín. Čím dlhšie necháme jogurt odkvapkať, tým hustejší bude výsledný krémový syr.

Syr potom uskladníme v uzatvárateľnej nádobe v chladničke a natierame ho na chleba, alebo ho používame ako dip k zelenine. Prípadne si ho môžeme “upgradnuť” tak, že ho napríklad zmiešame s červenou paprikou, alebo bylinkami (výborne sa hodí kôpor), prípadne ho rozmixujeme so sušenými rajčinami.

A výlet sa končí

To bol posledný bod nášho výletu, potom sme už išli priamo späť do Eilatu, kde sme ešte jednu noc prespali, ešte raz sa dobre najedli pri Červenom mori, kde som plánovala sa ešte okúpať, ale počasie sa zvrtlo a vytiahla som namiesto plaviek kabát.

A už sme doma. Bohatší o nové vzácne priateľstvo, múdrejší, chápajúci nové súvislosti, obohatení o nové gurmánske pôžitky a knižnica zväčšená o dve nové knihy – židovská cukrárka a kuchyňa Jeruzalema.

Ak sa oplatí do niečo investovať, tak to je určite cestovanie a spoznávanie iných kultúr. Toľko môj osobný postreh. Izrael bol pre nás krajinou, kde nám neskutočne chutilo, kde sa nám veľmi páčilo, kde sme sa veľa naučili a kde vzniklo jedno nové, verím že pevné priateľstvo.

Ak aj teraz nemáme príležitosť cestovať, verím, že vám čítanie mojich spomienok aspoň trochu priblížilo túto krásnu krajinu a rovnako verím, že sa podujmete vyskúšať niektorý z receptov – ak nie rovno všetky 😊. Budem vďačná, ak mi potom napíšete a pošlete foto. Ďakujem, že ste vydržali čítať až sem!

gurmáni na cestách
Zuzka a ja, s ktorou si dodnes takmer denne píšeme

 

 

Leave a Reply