Tekvica. Asi sa zhodneme v tom, že tekvica nie je sexy. Však? ALE, tekvica je hip. Tekvica je chutná, všestranne použiteľná, istým spôsobom aj estetická. Tekvica je výživná, starobylá, nenávidená aj milovaná. A preto sa dnes o nej ideme rozprávať.
Tekvica – koľko druhov tekvice existuje?
Dnes sa o tekviciach dozviete veci, ktoré ste doteraz nevedeli. Napríklad – ako si ju dopestovať na minimalistickom priestore. Pozrieme sa na to, aké rôzne druhy tekvíc existujú a v čom nám môžu poslúžiť. Trochu sa povŕtame v dávnych zvykoch, v ktorých hrajú tekvicu hlavnú úlohu, no a v neposlednom rade vám dáme aj veľa tipov na tekvicové recepty. A nehovoríme o prívarkoch alebo tekvicovej polievke!
Vedeli ste, že tekvíc existuje okolo 800 druhov? No schválne, koľko ich poznáte vy?
Tekvice sú ako rastlinný druh dosť staré. V Mexiku sa našli skamenelé tekvicové semiačka, ktoré sú staré okolo 10 tisíc rokov. Tekviciam sa preto pripisuje pôvod práve na americkom kontinente, odkiaľ sa s rozmachom moreplavieb dostali aj do Európy. Najprv sa vraj objavila vo Francúzsku, potom v Anglicku a postupne sa dostala do iných európskych krajín.
V čom spočíva zdravotná hodnota tekvice? Ako ju pestovať?
Tekvice sú bohaté na vitamín A – Betakarotén, najviac ho obsahuje Hokaido. Má veľmi málo tuku, asi 4.5percenta uhľohydrátov, vyše 2 percentá vlákniny a 1 percento bliekovín. Priemerná tekvica má 20 cal na 100 g, menej než rajčina a trochu viac než zelený šalát.
Tekvica je druhom zeleniny, ktorému dorastajú najväčšie plody. Botanicky je v rovnakej rodine ako napríklad uhorky alebo melóny.
Keď už sme sa bavili o veľkosti plodov tekvice. Najväčšiu tekvicu dopestoval jeden Belgičan a ma a 1190 kg. Čiže vyše 1 tony. Normálne sa dá vygúgliť obrázok tej tekvice (aj toho Belgičana). Takú keď dopestuješ, nasýtiš davy.
Poďme sa teraz pozrieť na to, ako sa taká tekvica dá pestovať. Ideálny čas na zasiatie tekvicových semiačok je máj, sejeme ich do výživnej kyprej pôdy, slnka stačí stredne, veď vieme, že tekvica niekedy krásne vyrastie aj v komposte v rohu záhrady.
Ak však záhradu nemáte, stačí vám balkón a môžete sa dopracovať koncom augusta k vlastnej tekvicovej úrode. V apríli zasejte do malých kelímkov (napríklad od jogurtov) do rašelinovej pôdy po 2 semiačka, zalejte a cca po 4 týždňoch by ste mali mať priesady hotové k presadeniu. Presádzame ich do väčších črepníkov alebo nádob (kľudne staré veľké hrnce s dierkou nasopodu, aby mala odkiaľ vytekať prebytočná voda). Priesady ešte môžeme počas chladnejších dní prikryť väčším skleným zavaáraninovým pohárom a vytvoriť tak efekt skleníka alebo fóliovníka.
Tekvice v správnom čase zakvitnú a z kvetov sa postupne vyvinú plody. Keď ste zasadili veľkoplodé tekvice, odporúčame ich nechať na zemi (môžeme vypodložiť napr.pálenou škridlou), ak máte tekvice menšie, môžete ich nechať ťahať po plôtikovej konštrukcii. Dozreté plody odtrheneme, aby sme nechali priestor a živiny pre ďalšie, ktoré len dozrievajú.
Tekvica ako hlavný hrdina v jesenných zvykoch a tradíciách
Poďme sa trochu pozrieť na to, akú úlohu zohrávali a vlastne aj dnes zohrávajú tekvice pri niektorých tradíciách a zvykoch. Asi všetci z filmov poznáme, že v USA vyrezávajú tekvice na Halloween, ktorý sa dátumovo takmer zhoduje s našim sviatkom Všetkých svätých.
Aj keď prevláda u nás názor, že tento zvyk je americký, do USA sa pôvodne dostal z Európy, konkrétne z Írska. Tu je známa jedna legenda o skúpom Jackovi, ktorý nachytal čerta – diabla a mal z toho peňažný zisk, keď to diplomaticky pomenujeme. Keď Jack zomrel, Boh ho nechcel vziať do neba, ale ani Diabol ho nechcel v pekle. Tak ostala Jackova duša uväznená na zemi medzi ľuďmi na večnosť.
Ľudia začali do veľkých okrúhlic vyrezávať strašidelné tváre, aby tak odstrašili putujúceho Jackovho ducha. Keď mnohí Íri migrovali do USA, priniesli so sebou tento zvyk, ale strašidelné tváre začali vyrezávať do tekvíc, ktoré boli v USA rozšírené.
*obrázok je z databázy Freepik
Halloweenom vyvstal z pôvodného keltského sviatku Samhain, oslavujúceho koniec leta a začiatok „nového roka 1.novembra“ , počas ktorého vraj duše zomrelých putovali na onen svet a teda vyrezácané tekvice mali držať týchto duchov od domu. Rovnako ako aj kostými, do ktorých sa ľudia prezliekali, aby ich duchovia nespoznali.
U nás sa tekvice vydlabávali preto, lebo slúžili ako „lampášiky“ pre tých, ktorí sa po tme vracali z cintorínov. Hovorievalo satomu aj hľadanie Svetlonosa, nadprirodzenej bytosti, ktorá ľudí zviedla z cesty, aby zablúdili.
Ako sa využíva tekvica v kuchyni?
Na začiatku sme spomínali, že tekvíc existuje okolo 800 druhov.
Patria sem jedlé aj okrasné – nejedlé druhy a fakt to je jedna pestrá paleta farieb a tvarov. U nás bola dlhodobo najrozšírenejšia klasická biela tekvica, z ktorej v školských jedálňach varili prívarky, z ktorých majú mnohé deti a dnes už aj dospelí nočné mory.
Ďalej to je patizón, aspoň u nás doma to bol taký fejkový rezeň – patizón v trojobale. Ale keďže sa vysmážal, tak to bolo v poriadku.
Neskôr sa rozšírila obľúbenosť cukiet alebo cukín – tie sa vo veľkom konzumujú na veľa spôsobov, ako prívarky, ako súčasť zemiakových placiek, vysmážané v trojobale, zapekané, na cestovninách, dokonca aj surové nakrájané an spôsob julienne ako špagety.
Pre mňa je ale tekvica v pravom slova zmysle niečo oranžové. Keď povieš tekvica, ja si predstavím fakt najprv tú oranžovú nejedlú vyrezávanú s kahancom vo vnútri, až potom hokaido alebo maslovú tekvicu (tá vyzerá ako prerastená hruška). Keď som si robila malý prieskum v mojom okolí, aké ďalšie tekvice ľudia poznajú, medzi tie najčastejšie spomínané patrí ešte muškátová tekvica a špagentová tekvica.
Čo všetko sa z tekvice spotrebováva?
Pri jedlých tekviciach sa využíva najmä dužina – jednoducho povedané, tekvicové vnútro bez šupky a jadierok. Dá sa jesť aj surová, kedy naplno využijeme všetky jej vitamíny a živiny, ale povedzme si otvorene, lepšie bude chutiť tepelne spracovaná. Pri niektorých druhoch sa môže jesť aj šupka (napríklad pri mladej hokaido tekvici). No a potom nezabúdajme na jadierka. Môj otec ich lúskal vždy pri telke. Potom človek kade tade nachádzal šupky z tých jadierok.
Jadierka sú (na rozdiel od samotnej tekvice) bohaté na tuky (napr. omega 6 mastné kyseliny), bielkoviny, obsahujú mangán, horčík, fosfor, draslík, železo a pod., sú bohaté na antioxidanty. Majú podporné pozitívne účinky na močový mechúr a prostatu, vďaka horčíku má pozitivny vplyv na krvný tlak a mohli by sme teda ešte menovať ďalej.
*obrázok je z databázy Freepik
Dobre, poďme teda do kuchyne. Našli sme pre vás veľa nápadov, ako kreatívne využiť tekvicu pri príprave jedla. Kedysi vraj tekvicu vydlabali a použivali ju ako nádobu. My sa najeme z normálnych tanierov, zato tekvicu využijeme na prípravu chutných, zdravých a kreatívnych jedál. Už na začiatku sme dali bokom tekvicové prívarky a tekvicové polievky, tie všetci veľmi dobre poznáme a buď ich milujeme alebo ich nenávidíme. Poďme radšej preskúmať menej známe nápady.
Netradičné spôsoby využitia tekvice
- Sušená tekvica: očistenú tekvicu nakrájame na 3 mm plátky, premiešame ich s 2 PL kokosového oleja, 2 PL javorového sirupu, 1 ČL tekvicového korenia – ktoré je viac menej niečo ako naše perníkové korenie (základom je mletá škorica, mletý zázvor, mleté klinčeky a mletý muškátový oriešok). Okorenené plátky dáme na plech vystlaný papierom na pečenie a sušíme ich na 50 stupňoch (do dverí rúry dáme varechu, aby ostali odchýlené) asi 12 hodín do chrumkava. Uchovávame ich v sklenenom uzatvárateľnom pohári. Takto isto si môžeme pripraviť aj tekvicové semiačka (alebo zvolíme tradičný spôsob na slano).
- Vysmážané tekvicové kvety: máme vyskúšané, celkom zaujímavé, ale mäso je mäso. Umyté kvety namočíme do pivného alebo vínneho cestička a vysmážame. Buď nasladko (pred podávaním posypeme škoricovým cukrom) alebo naslano.
- Tekvicové chutney ako príloha k mäsu a syrom: 750 g tekvicovej dužiny, 2 kyslé jablká, 200 g cibule, 4 cesnaky, 100 g čerstvého zázvora. Nakrájanú cibuľu podusíme, pridáme na plátky nakrájaný cesnak, ďalej nakocky nakrájané tekvice, jablká a nastrúhaný zázvor. Premiešame a krátko podusíme, pridáme 200 g trstinového cukru, 6 badiánových hviezdičiek, 4 celé škorice, 150 ml jablčného octa a 30-40 mint varíme do zhustnutia. Dochutíme soľou a mletým čiernym korením, kardamómom a troškou kayenského korenia a ešte horce plníme do zaváraninových pohárov a uzavrieme.
- Mleté tekvicové semiačka môžeme použiť do koláčov namiesto orechov. Napríklad máme vyskúšané vanilkové rožky s tekvicovými jadierkami.
- Tekvicu môžeme nakladať do sladkokyslého nálevu ako uhorky a zavárať.
- V soli nakladaná: tento postup sme objavili v jednej starej kuchárskej knihe. Dnes už asi nikto nebude tekvicu nakladať do soli, ale kedysi ju takto zakonzervovali na celú zimu. Na dno keramickej nádoby nastrúhame tekvicu, ktorú sme trikrát prepláchli vodou a vyžmýkali a rukou ju utlačíme. Na ňu nasypeme soľ – koľko je na výšku tekvica, toľko soli dáme. A potom vrstvíme ďalej – takvica, soľ, tekvica, soľ. Uzavrieme pergamenovým papierom a uskladníme na tmavom a chaldnom mieste. Pred použitím tekvicu zmyjeme od soli.
Recept na jednoduché tekvicové pyré
Tekvicové pyré vyrábam každú jeseň. Je to spôsob ako si predpripraviť tekvicu na množstvo receptov (sladkých aj slaných) tak, aby bola vždy prakticky poruke. Na tekvicové pyré sa najlepšie hodí maslová tekvica, ale rovnako dobre môžeme použiť napríklad hokkaido.
Kým maslovú tekvicu spotrebovávame bez šupky (tú môžeme ošúpať pred alebo aj po upečení), hokkaido má šupku jedlú a preto stačí tekvicu dobre umyť a potom len nakrájanú upiecť.
Ingrediencie:
- 1 väčšia maslová tekvica
Postup:
- Tekvicu, ktorú sme vybrali, ošúpeme (alebo umyjeme), rozkrojíme, vyberieme jadierka (ktoré môžeme umyť a upiecť alebo nimi pohostiť susedove sliepky), nakrájame ju na menšie kúsky a dáme na plech vystlaný papierom na pečenie.
- Na teplote 200 stupňov ju potom pečieme do mäkka. Dĺžka pečenia závisí od veľkosti kúskov, na ktoré sme ju nakrájali, ale rátajte tak so 40-45 minútami.
- Po dopečení (keď kúsky tekvice úplne zmäknú) jurozmixujeme ponorným mixérom na kašu. A tú potom naporciujeme do zaváraninových pohárov. Buď vychladnutú (a skladujeme ju niekoľko dní v chladničke) alebo ešte horúcu, uzavrieme a poháre dáme do “suchého dunstu” – to znamená, zabalíme ich do deky a necháme ich tam úplne vyhladnúť – pokojne aj cez noc.
Vychladnuté tekvicové pyré môžeme aj zmraziť v plastových krabičkách alebo v igelitových vreckách.
Využitie tekvicového pyré
A teraz tá najlepšia časť.
Ako vlastne využiť tekvicové pyré? Poviem vám rovno, raz si ho spravíte a budete ho robievať každú jeseň. Pretože má tak pestré využitie, že budete chcieť všetky recepty rad za radom skúšať.
Tekvicové pyré vám poslúži ako základ na krémovú tekvicovú polievku. Zmiešate ho so zeleninovým vývarom, dochutíte, zjemníte smotanou, posypete opraženými tekvicovými semiačkami a pofŕkane tekvicovým olejom a luxnusná polievka je na svete.
Za lyžicu tekvicového pyré môžete pridať do palaciniek, lievancov alebo do vaflí – pekne ich to zafarbí a príjemne ich to osladí – bez nutnosti použiť cukor.
Ja využívam tekvicové pyré najmä pri pečení. Je vďačnou prísadou do rôznych druhov ciest – do kysnutého, do šľahaného, na sladké aj slané použitie.
Pridajte z neho do zemiakovej kaše a vyrobte si tak jesennú verziu obľúbenej prílohy k mäsu či zelenine. Výborne sa hodí do rizota alebo pohánky.
Tekvicové pyré sa hodí aj ako ingrediencia do rôznych zeleninových nátierok a dipov.
11 receptov na sladké a slané pečenie a dokonca aj sirup, kde využijete tekvicové pyré, máme pre vás rovno na stránke. Kliknite sem a “prelistujte” si ich.
Ďalšie nové tekvicové recepty pribudnú v priebehu októbra. Nájdete ich tu.
Tak nech vám s nami chutí a krásnu jeseň !
