Dnes vám porozprávam, ako a prečo ma očarila Kremnica.

Pred pár mesiacmi som oslovila čitateľky a čitateľov môjho newslettra, aby mi napísali a poslali ich domáce recepty, o ktorých si myslia, že sú výnimočné a málo známe. Zakrátko mi v mailovej schránke pristála správa od Mirky. Písala mi, že je z Kremnice, kde má svoju malú cukráreň s poetickým menom Malinová pani a že ma pozýva do Kremnice. Že mi ukáže, ako ručne vyrába tradičnú kremnickú delikatesu – kremnické krumple a dokonca, že ma naučí ako na to.

Sladká Kremnica

Keď som dočítala, skoro som odpadla.

Taký prejav dôvery a takú ústretovosť som skutočne nečakala. Samozrejme, že som neváhala a sadla som do auta, pribalila som si ako spoločníčku moju dcéru a vydali sme sa na výlet do Kremnice.

Zaparkovali sme v centre a pešo sme sa vydali uličkami mesta, aby sme sa trochu zoznámili s jeho históriou a nasali jeho atmosféru skôr, než zaklopeme Malinovej pani na dvierka.

Mirkina cukráreň sa nachádza v starom dome, v ktorom mal kedysi svoju výrobu majster cukrárskeho remesla, pán Atkáry. Na malom námestíčku si môžete v peknom počasí vychutnať svoj koláčik na terase, alebo aj vo vnútri cukrárne. Keď sme na ňu zaklopali, bola zamknutá. Prišli sme v deň, kedy nemá Mirka otváracie hodiny, ale pracuje v zadnej časti cukrárne, kde má výrobu. Spolu so svojou pomocníčkou Saškou nás už čakali, vrúcne privítali a rovno sme išli na „exkurziu“. V rúrach sa práve piekli laskonky na nasledujúci deň, my sme sa však sústredili na pracovné stoly, na ktorých na nás už čakali ingrediencie na prípravu kremnických krumplí. Piškóty, ktoré bolo treba v strede vydlabať, vanilková plnka, kakaová plnka, orechová hmota na obaľovanie a horký kakaový prášok.

A ide sa do práce

Najprv nám Mirka ukázala ako na to a potom sme „vyfasovali“ pracovné rukavice a zapriahli nás do roboty. Mám už svoje skúsenosti s pečením, tvarovaním a vôbec, s hraním sa s koláčikmi, tu som ale Mirke nesiahala ani po päty.

Myslím, že by to chcelo ešte veľa praxe, aby mi išla práca tak od ruky ako jej. Na to mi moja dcéra dala múdru radu – „mama, ja sa najprv pozerám na ruky Saške a potom robím to, čo ona a ide mi to“….veru, tie deti vedia niekedy lepšie 😊)).

O kremnických krumpliach som veľa čítala už pri tvorbe mojej druhej knihy. Našla som totižto v starých rakúskych knihách z 19. storočia alebo začiatku 20-teho recepty, ktoré sa volali „krumple“ a svojim zložením odzrkadľovali to, čo som sa naučila u Mirky v cukrárni. Len ma to utvrdilo v tom, že už v časoch dávnych ľudia cestovali a „exportovali“ alebo „importovali“ dobré a overené recepty. A tak je to dobré. Aby si ľudia kdekoľvek mohli doma uvariť alebo upiecť to, čo ochutnali inde.

Mirka, šikovná a skromná žienka, mi ešte ukázala unikátny skvost, ktorý sa nachádza priamo vedľa jej výrobne – pôvodnú pec, v ktorej vraj majster Atkáry piekol v minulosti svoje dobroty. A nielen to, dovolila mi nahliadnuť do jej vzácnej knihy receptov, ktorú používa vo svojej výrobni. A skutočne ma dojalo to, keď som na okennej parapete zbadala aj moje knižky :-).

Výslužka z Kremnice

Deň nám ubehol ako voda a myslím, že sme si ho všetky štyri poriadne užili. Keď sme sa lúčili, Mirka nám nabalila „výslužku“ – čo sme si napiekli, to sme si aj priniesli domov a zjedli. „Ale ochutnávať až zajtra!“ znel Mirkin príkaz. Aby mali krumple tú správnu chuť a šťavnatosť, musia totižto odstáť. Piškóty tak nasajú vlhkosť plnky, orechový „marcipán“ dokonale priľne k pečivu a kakaová vrstva jemne zvlhne a prilepí sa na koláčik.

Mirkinmu príkazu sa len ťažko odolávalo, ale vydržali sme. Na druhý deň sme sa na krumple vrhli a vychutnali si spojenie piškótiek s vanilkovým a kakaovým krémom, orechovým obalom a kakaovej vrstvy.

Kremnica sa nám fakt zapáčila. Oplatilo sa vyraziť si sem na výlet a viem, že to nebolo poslednýkrát. Nielenže to je krásne mestečko, ponúkne vám aj oveľa viac ako len históriu. Ponúkne vám kus originálneho cukrárskeho umenia, ktorému sa venuje aj Mirka vo svojej cukrárni Malinová pani.

Ak sa niekedy budete nachádzať na Strednom Slovensku a zrazu zbadáte tabuľu Kremnica, odbočte a navštívte mesto. A stavte sa u Mirky na kávičku a koláčik. Malinová pani vás privíta s otvorenou náručou a sladkými dobrotami.

Nájdete ju v Kremnici, na námestí SNP 37. Alebo aj na jej webstránke. 

 

Záchranárka receptov

Raz dávnejšie ma v jednom článku nazvali záchranárkou receptov. Páči sa mi toto slovné spojenie, lebo vyjadruje to, o čo sa svojou prácou snažím. Prekutrávam antikvariáty, zbieram staré recepty a kuchárske knihy a snažím sa ich pretaviť do podoby, aby boli atraktívne aj dnes. Bola by veľká škoda na dobré staré recepty zabudnúť a aby sa tak nestalo, vydala som už dve knihy, v ktorých som Takmer zabudnuté recepty zozbierala.

Aj vďaka ľuďom ako Mirka sa dostávam k raritám, ktoré sú špecifické pre vybrané regióny a nesú so sebou zaujímavé príbehy. A ja si myslím, že ich treba rozpovedať. Lebo ľudia majú príbehy radi. A keď sa k nim podáva dobrý koláč, tak hádam ešte radšej :-).

Keď si myslíte, že aj vy máte unikátny a raritný recept a chcete sa oň podeliť, som samé ucho :-). Napíšte mi mail na michaela@sistersbakery.sk alebo cez správu na sociálnych sieťach.